Po celom svete, COVID-19 pandémie spôsobuje značné straty na životoch, narušenie živobytia, a ohrozuje nedávny pokrok v oblasti zdravia a pokroku smerom k globálnemu rozvojovéciele zdôraznené v roku 2020 Svetovej zdravotnej štatistiky uverejnenej Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) dnes.
"Dobrou správou je, že ľudia na celom svete žijú dlhšie a zdravšie životy. Zlou správou je miera pokroku je príliš pomalý na splnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a bude ďalej vyhodený z trate COVID-19," povedal Dr Tedros Adhanom Ghebreyesus, WHO generálny riaditeľ.
"Pandémia zdôrazňuje naliehavú potrebu pre všetky krajiny, aby investovali do silných systémov zdravotnej starostlivosti a primárnej zdravotnej starostlivosti, ako najlepšiu obranu proti vypuknutiu ako COVID-19, a proti mnohým ďalším zdravotným hrozbám, že ľudia na celom svete čelia každý deň. Zdravotnícke systémy a zdravotná bezpečnosť sú dve strany tej istej mince."
Svetová zdravotná štatistika WHO – každoročná kontrola svetového zdravia – uvádza pokrok v porovnaní so sériou kľúčových ukazovateľov zdravotnej a zdravotnej služby, ktorá odhaľuje niektoré dôležité ponaučenia z hľadiska pokroku dosiahnutého pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a medzery, ktoré treba vyplniť.
Priemerná dĺžka života a zdravá dĺžka života sa zvýšili, ale nerovnomerne.
Najväčšie zisky boli vykázané v krajinách s nízkymi príjmami, ktoré zaznamenali nárast priemernej dĺžky života o 21 % alebo 11 rokov v rokoch 2000 až 2016 (v porovnaní so zvýšením o 4 % alebo 3 roky v krajinách s vyššími príjmami).
Jedným z hnacích hnacích hnacích krajín s nižšími príjmami bol lepší prístup k službám na prevenciu a liečbu HIV, malárie a tuberkulózy, ako aj
počet zanedbávaných tropických chorôb, ako je morča. Ďalšou bolo lepšia zdravotná starostlivosť medzi matkami a deťmi, čo viedlo k zníženiu detskej úmrtnosti na polovicu v rokoch 2000 až 2018.
Ale v mnohých oblastiach, pokrok bol zastavil. Imunizácia pokrytie sa sotva zvýšil v posledných rokoch, a tam sú obavy, že malária zisky môžu byť obrátené. A tam je celkový nedostatok služieb v rámci a mimo zdravotného systému na prevenciu a liečbu neprenosných ochorení (NCDs), ako je rakovina, cukrovka, srdcové a pľúcne ochorenia, a mŕtvica. V roku 2016 bolo 71 % všetkých úmrtí na celom svete pripísateľných ncd, pričom väčšina z 15 miliónov predčasných úmrtí (85 %) vyskytujúcich sa v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Tento nerovnomerný pokrok vo všeobecnosti odzrkadľuje nerovnosti v prístupe ku kvalitným zdravotníckym službám. Iba jedna tretina až polovica svetovej populácie bola schopná získať základné zdravotnícke služby v roku 2017. Pokrytie služieb v krajinách s nízkymi a strednými príjmami zostáva výrazne pod úrovňou pokrytia v bohatších krajinách; ako aj hustota pracovnej sily v zdravotníctve. Vo viac ako 40 % všetkých krajín je menej ako 10 lekárov na 10 000 ľudí. Viac ako 55 % krajín má menej ako 40 ošetrovateľstva a personálu pôrodnej asistencie na 10 000 ľudí.
Neschopnosť platiť za zdravotnú starostlivosť je pre mnohých ďalšou veľkou výzvou. Pokiaľ ide o súčasné trendy, WHO odhaduje, že tento rok, 2020, približne 1 miliarda ľudí (takmer 13 percent svetovej populácie) vynakladá aspoň 10 % svojich rozpočtov domácností na zdravotnú starostlivosť. Väčšina týchto ľudí žije v krajinách s nižšími strednými príjmami.
"Covid-19 pandémie zdôrazňuje potrebu chrániť ľudí pred zdravotnými mimoriadnymi udalosťami, rovnako ako na podporu univerzálneho zdravotného poistenia a zdravšie populácie, aby ľudia z potrebujú zdravotné služby prostredníctvom multisecotral intervencií, ako je zlepšenie základnej hygieny a hygieny," povedal Dr Samira Asma, generálny riaditeľ WHO.
V roku 2017 viac ako polovica (55 %) svetovej populácie nebol prístup k bezpečne riadeným hygienickým službám a viac ako štvrtina (29 %) nedostatok bezpečne obhospodarovanej pitnej vody. V tom istom roku dve z piatich domácností na celom svete (40 %) chýbali základné zariadenia na umývanie rúk mydlom a vodou vo svojom dome.
Svetová zdravotná štatistika tiež zdôrazňuje potrebu silnejších informačných systémov v oblasti údajov a zdravia. Nerovnomerné kapacity na zhromažďovanie a používanie presných, včasných a porovnateľných zdravotných štatistík, čím sa oslabuje schopnosť krajín pochopiť trendy v oblasti zdravia obyvateľstva, rozvíjať vhodné politiky, prideľovať zdroje a uprednostňovať intervencie.
Pre takmer pätinu krajín nemá viac ako polovica kľúčových ukazovateľov žiadne nedávne primárne ani priame základné údaje ďalšiu veľkú výzvu, ktorá krajinám umožňuje pripraviť sa na núdzové situácie v oblasti zdravia, predchádzať im a reagovať na ne, ako je prebiehajúca pandémia COVID-19. WHO preto podporuje krajiny pri posilňovaní informačných systémov dohľadu a údajov a zdravotnej starostlivosti, aby mohli merať ich postavenie a riadiť zlepšenia.
"Posolstvo tejto správy je jasné: keďže svet bojuje za najvážnejšiu pandémiu za 100 rokov, len desať rokov od termínu trvalo udržateľného rozvoja, musíme konať spoločne, aby sme posilnili primárnu zdravotnú starostlivosť a zamerali sa na najzraniteľnejších z nás s cieľom odstrániť hrubé nerovnosti, ktoré diktujú, kto žije dlhý, zdravý život a kto nie je ," dodal Asma. "Podarí sa nám to len tým, že pomôžeme krajinám zlepšiť ich informačné systémy v oblasti údajov a zdravia."